Rodičia Riška s alopéciou universalis si želajú, aby bol vždy obklopený kamarátmi, ktorí ho budú brať takého aký je. Bez vlasov či s nimi, skrátka super.
„Keď mal Riško 2 roky objavilo sa malé ložisko na hlave a postupne putovalo po celej hlave. Od návštevy detskej lekárky, ktorá veľmi netušila dôvod tohto stavu, sme si začali riešiť veci po vlastnej osi,” rozpráva nám príbeh Riškova mamina, Veronika.
“Prešli sme všetkými základnými vyšetreniami, ako ORL, endokrinológia, očné, zubné. Všetky výsledky boli tip-top. Na kožnom dali Riškovi minorgu a fototerapiu, no nemali sme pocit nejakého zlepšenia. Celá táto “choroba” bola zvláštna, putovala po celej hlave…niekedy vlasy vypadli, potom začali rásť. Neustály kolotoč.
Dokonca dvakrát sa Riškovi stav zlepšil, a vždy po dovolenke pri mori, preto sa aj domnievame, že možno to slnko a more majú niečo do seba.
Nevzdali sme sa a po roku s touto neznámou chorobu sme sa vybrali pre druhý názor k inému kožnému lekárovi, odborníkovi, ktorí liečil ešte mňa aj brata ako deti. Tam boli Riškovi predpísané vitamíny, kapsaicínová vodička na podporu rastu vlasov. Žiaľ ani vtedy sa stav nezmenil, a opakovali sa lepšie mesiace s tými horšími. Neskôr mu bol predpísaný aj lokálny kortikoid Locoid, ale stav to nezmenilo.
Bol to neskutočný šok
Riško má teraz 5 rokov a tento rok je stav asi najhorší. Nemá vlasy, mihalnice, obočie, ani ochlpenie na tele. Všetko sa to udialo na konci minulého roka, kedy bol úplne zdravý niekoľko mesiacov, dokonca mal najviac vlasov ako kedykolvek predtým, jedného dňa som mu umývala vlasy, ktoré mi ostali v rukách. Za pár dní bolo všetko preč a tak je to doteraz. Bol to opäť neskutočný šok. Lebo vždy bola nejaká nádej nové vlasy, ale od tohto dňa nič.
A dôvody, príčiny? Môžeme sa len domnievať. Možno to mohlo spôsobiť jedno z posledných povinných očkovaní, ktoré Riško podstúpil práve predtým ako mu začala alopécia (ŠUKL nám takýto následok očkovania nepotvrdil ani nevyvrátil). Alebo spúšťačom mohlo byť aj čokoľvek iné čoho sme si doteraz nie vedomí.
A ako vníma Riško to, že nemá vlasy?
“V tej dobe, keď nastúpila alopécia bol príliš malý, aby si to uvedomoval. A máme pocit, že mu to ostalo doteraz. On sám to zatiaľ nerieši vôbec a rodina nám je veľkou oporou, všetci ho berú takého aký je.
Rovnako tak sa k nemu správa okolie a kamaráti, ktorých pozná už odmalička. Samozrejme, ako deti rástli padli aj otázky prečo nemá vlasy, ale vždy im to bolo vysvetlené a tí najbližší to už neriešia. Deti v škôlke sú tiež fajn, nikdy sme našťastie nemali pocit, že by s tým mali problém.
Teraz už má 5 rokov a aj častejšie sa stáva, že príde do nového kolektívu, do kontaktu s novými deťmi. Vtedy sú tie pohľady na Riška rozpačité, niekto aj niečo povie, ale vždy sa to snažíme my ako rodičia uviesť na pravú mieru. Vieme, že čím ďalej to bude ťažšie. Vieme, aké vedia byť deti kruté, vedia sa vysmievať a šikanovať.
My však veríme, dúfame a prajeme si, aby Riško bol vždy obklopený super kamarátmi, ktorí ho budú brat takého aký je – šikovný, milý, priateľský a veeeeľa veľa sa smeje. Lebo on je naozaj SUPER!
PS: A ja ako mama som už 2x darovala svoje vlasy a verím, že niekto s alopéciou bude mať kvalitnú parochňu. A som pripravená spraviť to opäť.“
