Alopéciu volám „dočasný stav“ , pri ktorom si bolo potrebné uvedomiť, že fyzické a mentálne zdravie sú dve veľmi prepojené „nádoby“. Príbeh Evky s alopéciou universalis.
Alopéciu nechcem nazývať ako súčasť života ani sama pred sebou – volám to „dočasný stav“ , ktorému bolo potrebné sa prispôsobiť. A tento v mojom mindsete „dočasný stav“ v súčasnosti beriem úplne prirodzene.
Nebolo to tak všetko od začiatku…“
Alopéciu mám od septembra 2021, kedy mi začali vypadávať vlasy v neuveriteľnom množstve. Nakoľko som mala svoje vlasy veľmi husté, prvé cca dva mesiace to nebolo vidieť. Koncom roka to však už bolo neúnosné a tak som si ten zvyšok vlasov ostrihala a oholila. Na začiatku roka 2022 mi následne vypadali riasy, obočie aj všetko telové ochlpenie. Množstvo vyšetrení (dermatológ, oftalmológ, endokrinológ, imunológ….), ktoré som v tom čase absolvovala, neukázalo žiadnu jednoznačnú príčinu, ktorá by bola navyše nejako lekársky potvrdená. Sú len dohady a časové súvislosti medzi očkovaním proti C-19, stresom, úzkosťami. Okrem toho sa od detského veku liečim na atopický ekzém.
Počas masívneho vypadávania vlasov, kedy bežná liečba zlyhávala, som mala veľmi stresujúce obdobie aj v iných aspektoch života. Bol to začarovaný kruh – čím bol väčší stres tým viac mi vypadávali vlasy, a čím som to viac na sebe videla, tým som pociťovala väčší stres a úzkosť. Po absolvovaní všetkých zmienených vyšetrení, som napriek miernym predsudkom, súvisiacim s ešte stále pretrvávajúcou stigmou v spoločnosti, začala svoj stav konzultovať aj s odborníkom na psychické zdravie. Bolo potrebné si uvedomiť, že fyzické a mentálne zdravie sú dve veľmi prepojené „nádoby“ a začať sa o seba viac starať.
Počas celého obdobia mám pri sebe úžasné okolie, ktoré bolo a je vždy maximálne podporujúce – či už tak „normálne“, alebo s čiernym humorom. Práve humor a smiech zdieľaný s blízkymi ľuďmi bol v začiatkoch veľmi dôležitý v procese vyrovnávania sa s novou situáciou. Po strate obočia a mihalníc to už bolo o niečo náročnejšie – po vizuálnej stránke som sa cítila neatraktívne a malo to veľký vplyv na moje sebavedomie a vystupovanie. Či chceme či nie, sebavedomie sa vždy odrazí na kvalite vzťahov s okolím, aj keď si to možno v tej chvíli nechceme pripustiť.
V mojom prípade to s alopéciou vyzerá nádejne. Samozrejme, tento stav vnímam pozitívne a veľmi sa teším – kľúčové boli najmä mihalnice, nakoľko som si nikdy predtým neuvedomila aké sú z hľadiska funkčnosti a estetiky dôležité. Keď som ich nemala, prekonala som viacero nepríjemných ochorení oka. Obočie si tiež užívam, objavujem, čo sa zmenilo za tie roky vo svete make-upu, úprav a podobne . Vlasy momentálne vyzerajú dosť divoko, ale snažím sa užívať si ten proces, vnímam to ako taký malý zázrak. Pristihla som sa však, že občas sa príliš sledujem čo sa týka progresu alebo prípadne vypadnutých rias, obočia a vlasov – toto sa snažím vedomo obmedzovať a odvádzať svoju pozornosť iným smerom. Stav som konzultovala a zatiaľ nič nemeníme.
Alopécia ma však v živote naučila niekoľko zásadných vecí. V úplných začiatkoch asi to, že nič v našich životoch nie je samozrejmosťou. Následne to, že aj v zdanlivo beznádejných situáciách sa dá nájsť niečo pozitívne. Odvracať pozornosť od zlého a sústrediť sa na to dobré a pekné. Väčšej empatii a pokore voči svojmu okoliu. Pár dobrým návykom ako napr. otužovanie sa. Pri práci na psychickej stránke som sa naučila viac dávať von svoje emócie aj keď sú negatívne a hovoriť „nie“ keď to tak cítim a hovoriť „áno“ keď to tak cítim. Momentálne ma učí to, ako je dôležité robiť veci, na ktorých nám záleží na 100 percent, pretože vidím ako vyzerá 80 percent vlasov namiesto 100.
Možnosti liečby však sledujem aktívne, vyhľadávam a konzultujem. Dobré výsledky má momentálne biologická liečba, ale zatiaľ tomu pomáham bežne dostupnými prípravkami (roztok na lek. predpis s obsahom kortikosteroidu, minoxidil, kofeínový prípravok na stimuláciu vlas. korienkov) a výživovými doplnkami (kapsuly na podporu rastu vlasov, bežné vitamíny). Čas (a štúdie zaoberajúce sa vedľajšími účinkami biolog. liečby) ukážu, či sa do tohto procesu pustím. Proces je to trochu komplikovaný, vzhľadom na schvaľovanie poisťovňami.
Vlasy vás nedefinujú ako osobu
Chcem podporiť všetky ženy, mladé dievčatá, ktoré bojujú s alopéciou. Akokoľvek to vyznie ako klišé, vlasy vás nedefinujú ako osobu, ale nakoľko je alopécia vec ktorá sa týka primárne vzhľadu nechcem mudrovať o vnútornej kráse – užívajte si momentálny stav, kedy keď nie teraz môžete striedať vlasy (parochne) podľa nálady prípadne ich ladiť k outfitom? Cvičte, športujte, makajte na sebe, je to neuveriteľne praktické bez vlasov. Starajte sa o iné aspekty svojho vzhľadu – skincare, makeup, nechty, cool náušnice, oblečenie. Možno to vyznieva veľmi povrchne, ale budete sa cítiť lepšie a na tom predsa záleží.
Na začiatku som sa stretávala hlavne s bagatelizáciou problému typu „aaale veď, je jeseň, to je normálne“ alebo „aaale veď máš veľa vlasov“. Inak som sa nestretla so žiadnymi negatívnymi reakciami – aspoň nie priamo tvárou v tvár. Pozitívne reakcie som mala určite na svoj tvar hlavy a na niektoré lepšie parochne.
V celospoločenskom meradle sa povedomie o alopécií určite zlepšilo. Myslím si, že sa o tom viac začalo hovoriť na verejnosti, v médiách a na sociálnych sieťach. Roky dozadu, keď sa u mňa prejavila som vedela, že niečo takéto existuje, ale brala som to ako nejakú raritnú chorobu, ktorú má jeden človek z milióna.
Aj preto som súčasťou osvetového projektu Som taká ako ty spolu s Miškou pod záštitou OZ Bez vláskov, ale s láskou. Chcem pomôcť osvete. Chcem, aby každý človek, nie len ten kto má toľko šťastia ako ja v podporujúcom okolí, vedel že v tom nie je sám. Rovnako chcem aby sme vniesli informácie do spoločnosti, ktorá má mnohokrát strach z neznámeho alebo odlišného. Aby boli ľudia viac otvorenejší voči odlišnostiam, pretože nikdy nevedia,, čím si kto práve prechádza.
