Každé dieťa sa počas svojho školského vývoja aspoň raz stretne so šikanou – či už ako svedok, obeť, alebo v nejakej fáze dokonca ako útočník. Tvrdí to uznávaná detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková, ktorá sa práci s deťmi venuje už viac ako 25 rokov. Zvlášť citlivou skupinou sú deti, ktoré sa od kolektívu odlišujú viditeľnou inakosťou – napríklad alopeciou, zdravotným znevýhodnením či špecifickými potrebami.
Prečo deti reagujú na inakosť bez servítky?
Malé deti nemajú prirodzené zábrany ani zmysel pre diplomaciu. Pomenujú veci presne tak, ako ich vidia. Medzi 8. až 10. rokom prichádza fázové zlepšenie empatie a vytváranie silných kamarátstiev, no s nástupom minority a puberty sa hodnotenie opäť vracia k vonkajšiemu vzhľadu a kritike detailov.
Akékoľvek viditeľné znaky (chýbajúce vlasy, okuliare, nadváha) pútajú pozornosť. Úlohou dospelých je naučiť deti tolerancii, no zároveň pripraviť iné deti na to, ako svoju odlišnosť zvládnuť v kolektíve.
Alopécia a viditeľná inakosť: Naučte dieťa jeho vlastnú „PR verziu“
Psychologička odporúča, aby rodičia a odborníci pomohli dieťaťu pripraviť vopred nacvičenú odpoveď na zvedavé či nepríjemné otázky okolostojacich:
- Rýchla verzia pre verejnosť / zvedavcov: Krátka, sebavedomá odpoveď bez potreby vysvetľovať súkromie (napr. „Mám iné vlasy a páči sa mi to.“ alebo „Je to tak, nemám vlasy.“)
- Dôverná verzia pre blízkych kamarátov: Hlbšie vysvetlenie zdravotného stavu pre ľudí, ktorým dieťa dôveruje.
Ak dieťa vie, prečo je iné a má pre okolie pripravenú svoju odpoveď, nezaskočí ho nečakaná otázka na chodbe školy.
Mária Tóthová Šimčáková
Trojuholník výchovy: Za všetko nemôžu len rodičia
Často sa hovorí, že správanie dieťaťa je výhradne zrkadlom rodičov. Mária Tóthová Šimčáková však upozorňuje na trojuholník vplyvov:
- Rodina a vzory: Hodnoty a pravidlá domova.
- Osobnosť dieťaťa: Prirodzený temperament (úzkostlivosť, živosť, citlivosť), ktorý z katalógu nevyberieme.
- Prostredie: Kolektív triedy, učitelia, kamaráti a internetové prostredie.
Ako odhaliť, že je dieťa šikanované?
Deti často rodičom nepovedia o šikane. Obávajú sa totiž prehnanej obrannej reakce rodiča, že problém pôjde ihneď riešiť do školy a situácia sa zhorší.
Varovné signály:
- Náhla zmena správania (uzatváranie sa, výbuchy hnevu).
- Úzkosť z dochádzky do školy, plač, odmietanie stretnutí s kamarátmi.
Tip pre rodičov: Ak dieťa nechce hovoriť z očí do očí, navrhnite mu, aby vám svoj problém napísalo na papier do obálky, nakreslilo, alebo sa zdôverilo inej dôveryhodnej osobe.